Prírodne pomery

Celým ostrovom sa tiahne horský hrebeň, ktorý vrcholom Attáviros dosahuje maximálnu nadmorskú výšku 1215 m. Budujú ho prevažne druhohorné vápence a treťohorné pieskovce. Krajina sa pozvoľne zvažuje k moru, kde v blízkosti brehov sú úzke pásy nížiny. Množstvo krásnych pláži sa nachádza najmä na severnom a severovýchodnom pobreží medzi mestami Rodos a Lindos, kde je sústredená väčšina obyvateľstva, vnútrozemie je osídlené menej. 

Geologicky patrí Rodos k blízkej anatólskej pevnine, ktorá je zväčša pustatinou, napriek tomu je ostrov bohatý na vodu, horské pramene a lesy. Fauna a flóra je viac podobná maloázijskej než gréckej – súvislejšie porasty tvorí Borovica turecká (Pinus brutia), Cyprus vždyzelený (Cupressus sempervirens), na svahoch dubové lesy a macchia, na jar s množstvom kvetov a voňavých bilín. Zo zveri sa vyskytuje vzácny rodoský jeleň a viaceré druhy plazov – jašterice, gekóny, hady, korytnačky.

Zvláštnosťou je menší strom alebo ker ambrovník východný (Liquidambar orientalis) z čeľade hamamelovitých, z ktorého živičnej kôry sa získava lepkavý, polotekutý a voňavý balzam „styrax“, používaný pri výrobe voňaviek, kadidla a v lekárstve (výskyt v Údolí motýľov).

Ambrovník východný - Liquidambar orientalis

Ochrana prírody

Rodos nemá chránené územia väčšieho významu. Treba však spomenuť ochranu ihličnatých porastov vo vyšších partiách vápencových hôr a vysokej zveri, ktorá toto územie obýva. Jej vzácnosť dokumentuje aj erb mesta Rodos s vyobrazením jeleňa a lane, ktorých sochy stoja aj na stĺpoch vchodu do rodoského prístavu. Prebytočné zvieratá dáva mesto ako dar mnohým zoologickým záhradám sveta. Zaujímavým javom je entomologická rezervácia Údolie motýľov Petaloudes.